Dobová veduta hradu z prelomu 18.-19. storočia
zobrazuje hrad so strechami.

 

Dobová pohľadnica s lávkou pre peších na mieste
pôvodného mosta, okolo roku 1900

 

Dobová pohľadnica s južným pohľadom na hrad,
okolo 1900

 

 

Dobová pohľadnica s pohľadom na kaplnku situovanú
na najvyššom mieste, okolo 1900

 

 

Uhrovec vznikol ako refugiálny hrad v priebehu 60. rokov 13. storočia. Jeho výstavba sa pripisuje trenčianskemu županovi Bášovi, ktorý nadobudol vokolí rozsiahle majetky a mohol túto stavbu realizovať. Prvou písomnou správou o existencii už vybudovaného hradu a panstva je listina Ostrihomskej kapituly z roku 1295. V nej sa konštatuje, že Matúš Čák sa rozhodol vymeniť svoje majetky v Tekove za hrad Uhrovec (castrum Ugrog) a dediny Podlužany, Bánovce, Horné Naštice, Uhrovec, Bancúch, Žitná, Radiša, dedinu ležiacu pod hradom, ktorá sa volala Močiarnik (dnešné Podhradie) a Šípkov. Aj keď Matúš Čák pôvodnému majiteľovi panstva Petrovi synovi magistra Báša priplatil sumu 50 hrivien, išlo o zjavne nerovnocennú majetkovú výmenu. V listine Ostrihomskej kapituly z roku 1297 sa sťažuje Mikuláš, že Matúš Čák prinútil jeho a jeho otca Petra pod hrozbou smrti k výmene ich panstva Uhrovec za niekoľko bezcenných dedín v Tekove. Majiteľom Uhrovca sa teda v roku 1295 stal jeden z najvýznamnejších oligarchov v Uhorsku. Matúš Čák vlastnil hradné panstvo Uhrovec až do svojej smrti roku 1321, kedy prešiel do vlastníctva kráľa Karola Róberta.

 

V kráľovských rukách zostal hrad Uhrovec až do roku 1389, kedy ho kráľ Žigmund Luxemburský daroval svojmu obľúbencovi Štiborovi zo Štiboríc a Beckova a jeho bratom. K hradu patrilo mesto Bánovce a 21 dedín v povodí potoka Radiše a na hornom toku Bebravy. Štiborovcom patrilo panstvo až do roku 1434. Keďže išlo o najvýznamnejších a najbohatších magnátov Uhorska, nemožno vylučovať ani ich stavebné aktivity na hrade. Po smrti Štibora mladšieho hrad Uhrovec pripadol kráľovi. Ten ho roku 1435 udelil svojej žene kráľovnej Barbore. Tá ho vlastnila do roku 1439, keď jej hrad odobral uhorský kráľ' Albrecht Habsburský a udelil ho svojej manželke Alžbete.

 

Začiatkom 40. rokov 15. storočia sa novým držiteľom hradného panstva stal vplyvný magnát z Liptova Pongrác zo Sv. Mikuláša. Okolnosti získania hradu bližšie nepoznáme, ale existujú doklady, že Pongrác na Uhrovci sídlil. Roku 1453 legalizoval Pongrácovu držbu hradu král' Ladislav V. Pohrobok za preukázané verné služby a udelil mu ho do dedičnej držby. Ako majiteľ hradu sa po Pongrácovej smrti spomína Ján Pongrác. Jánovi a jeho dcéram hrad patril aj v priebehu 80. rokov 15. storočia. S Pongrácovcami tiež možno spájať stavebné aktivity, najmä zvyšovanie obranyschopnosti hradu, pretože po smrti kráľa Albrechta vypukla v krajine feudálna anarchia. Pongrácovci sú spájaní aj s faľšovateľskými aktivitami na hrade.

 

Roku 1483 sa ako záložný vlastník panstva uvádza Ondrej Danffy z Dobozu. Ako ďalší spoludržiteľ hradu sa na prelome 15. a 16. storočia spomína aj Ondrej Kolár z Výčap. Roku 1506 vdova po Ondrejovi Danffym Barbora dala hradné panstvo do zálohu za 7000 zlatých Vavrincovi Salczerovi zo Záblatia, ktorý Uhrovec držal až do začiatku 30. rokov 16. storočia.

 

Akcia Dni európskeho kultúrneho dedičstva - projekcia v kaplnke pre návštevníkov

09/2005

 
 

 

 

Erb Zayovcov s nápisom z roku 1589 o predstavbe
hradu

 

Rohový krb a portál v prízemípaláca,
kresbe T. D
örre, okolo 1890.
Miestnosť bola do roku 2006 zavalená
4 m hrubouvrstvou sutiny.

 

Románska kaplnka s oltárnou menzou, kazateľnicou
a vstupom do krypty, kresba T. D
örre, okolo 1890.

 

Krb s volútami a portál v prízemí paláca,
kresba T. D
örre, okolo 1890.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Roku 1530 získal hradné panstvo Uhrovec Peter zvaný Doktor de Zylagy, správca kráľovských príjmov. Roku 1533 mu potvrdil držbu panstva Ferdinad I. Peter Doktor sa oženil s Brigitou so Slopného a po roku1533sarozhodolpredôkladnú prestavbuhradu. Práve vtomto čase (medzi rokmi 1533-1546) sa dobudoval tzv. Dolný hrad a prístup do hradu po moste popod delovú baštu. Manželstvo Petra Doktora zostalo bezdetné. Kráľ Ferdinand I. v roku 1547 udelil hradné panstvo Uhrovec Františkovi Zayovi z Čemeru. Uvedenie nového majiteľa do držby nebolo jednoduché. Proti tomu protestovali vdova Brigita a ďalší okolití šľachtici. Kráľ uznal nároky vdovy po Petrovi Doktorovi a prikázal Františkovi Zayovi primerane ju odškodniť. Roku 1549 preto nariadil Nitrianskej kapitule, aby odhadla výšku finančných nákladov, ktoré Peter Doktor vložil do prestavby hradu. Zástupca kapituly spoločne s murármi, kamenármi, tesármi a lámačmi kameňa odhadli výdavky Petra Doktora nasledovne: hodnota postavených múrov na dolnom i hornom hrade a hodnota použitého materiálu (kameňa, vápna, železa, dreva) bola stanovená na 4000 zlatých dukátov. Hodnota tesárskych prác bola odhadnutá na 500 dukátov, vyhĺbenie priekopy a cisterny na dolnom hrade na 1000 zlatých. Suma 5500 zlatých je veľmi vysoká a svedčí o výraznej prestavbe hradu.

František Zay až do svojej smrti roku 1570 nemal čas realizovať žiadny významnejší stavebný počin na Uhrovci, pretože sa neustále zdržiaval v kráľovských službách ďaleko od domova. Po roku 1570 sa hradné panstvo rozdelilo medzi synov Františka Zaya. Význam hradu stúpol v nasledujúcom 17. storočí, keď v časoch protistavovských povstaní a tureckého nebezpečenstva slúžil ako útočisko pre Zayovcov a okolitú šľachtu. Mnohí si na hrade nechali uschovať' svoje cennosti a donačné listiny. V druhej polovici 17. storočia sa množili spory medzi Zayovcami o údržbu hradu. Roku 1680 si napríklad Štefan nechal vyhotoviť svedectvo Trenčianskej stolice, že iba on sám sa riadne stará o údržbu hradu, kým ostatní jeho bratia túto povinnosť zanedbávajú.

V priebehu 18. storočia hrad pomaly strácal svoju funkčnosť a okrem niekoľkých drábov na ňom majitelia trvalo nesídlili. Využíval sa ako väznica. Zayovci z piety k svojmu rodovému sídlu nechali ešte roku 1802 núdzovo poopravovať časť striech hradu, ktoré boli strhnuté počasvíchrice. V júli 1848 bol hrad podpálený a začal pustnúť.

 

HISTORICKÉ VYOBRAZENIA

 

Najstaršie známe vyobrazenie hradu zachytáva Lazarova mapa z roku 1528.Technika drevorezu, ktorou je mapa vytvorená, umožnila len schematicky zobraziť hrad v smere prístupu, kde v popredí dominuje delová bašta.

Veduta z prelomu 18.-19. storočia je prvým vieryhodným vyobrazením hradu. Budovy horného hradu majú ešte strechy, ale už neboli obývané. Podľa písomných prameňov bol hrad po požiari v roku 1848 už bez striech. V roku 1885 hrad navštívil a zdokumentoval Teodor Dörre. Jeho kresbyzaznamenávajú množstvo detailov, ktoré v priebehu ďalších rokov zanikli. Most do hradu nahradila lávka pre peších. Kresby krbov a portálov navodzujú reprezentačnosť renesančného paláca. Pohľad do kaplnky zachytáva ešte oltárnu menzu, vstup do krypty a polygonálnu renesančnú kazateľnicu, ktorá zanikla v 50. rokoch 20. storočia. V roku 1887 vypracoval dokumentáciu hradu a architektonických detailov priekopník pamiatkovej starostlivosti vo vtedajšom Uhorsku Jozef Könyöki.

 

Najstaršia fotografia hradu okolo roku 1870 pochádza od známeho trenčianskeho fotografa Maxa Sterna. Prvé pohľadnice hradu vznikli pred rokom 1900. Cenné sú pohľadnice s pohľadom na hrad z juhu, na ktorých ešte stojí južný palác dolného nádvoria.

 

Najstaršia fotografia hradu,Max Stern okolo roku 1870

 

 

Spracoval : Peter Horanský,03/2007